Nikdy sa nebi so sviňou obaja sa zašpiníte. Ale sviňa bude mať z toho radosť 

Predstav si, že sedíš nahý na kamenej lavici v Ríme v kúpeľoch približne 200 rokov pred naším letopočtom. Teda pred 2200 rokmi. Zišlo sa tu pár rímskych senátorov nie len preto aby sa tu okúpali, vysaunovali a vykurírovali... ale aj preto, aby tu viedli dôležité politické rozhovory, ktoré ovplyvnia grécke dejiny. Pre lepšiu obrazotvornosť ... je to ako byť v saune, alebo v klube miliardárov a multimilionárov dnešného sveta. Takú úroveň, bohatstvo, silu a postavenie mala väčšina z vtedajších senátorov.

Toto by ťa snáď ani nemuselo prekvapovať ... v podstate je tomu tak trochu aj dnes.

Senátori diskutujú.  Rozhoduje sa o tom proti komu, kedy a kde sa bude viesť vojna a kto ju bude financovať. Diskutuje sa o tom ako udržať ľud v pokoji, aby sa nebúril. A preberajú sa aj iné politické témy.

Muž, ktorý tu práve niečo vysvetľuje ... je jedna z najvýznamnejších osôb svetových dejín. Marcus Porcius Cato, známy aj ako Cato starší, alebo Caro Censorius. Popredný rímsky senátor, rečník, spisovateľ, historik, bývalý preslávený vojak.

Cato horlivo predkladá svoje postoje a návrhy, z ktorých boli mnohé v minulosti úspešne realizované.

Zo zadnej časti kúpeľov sa niekto cudzí zapája do rozhovoru. Urážlivo, agresívne napáda Cata. Útočí nie len na jeho osobu, ale aj na "hlúposť"  jeho návrhov.

Okamžite reagujú viacerí z Catovho okruhu na obranu jedného z najvplyvnejších mužov vtedajšieho Grécka. Vieš s kým vôbec hovoríš ? Vieš s kým máš tú česť ? Vieš čoho sa tu práve dopúšťaš ? Vieš, že ti za to môže byť zoťatá hlava, alebo minimálne odrezané tvoje guľky?

Utočník sa Catovi ospravedlňuje za to, že sa ho dotkol a ho urazil.

A teraz prichádza to, prečo som tu vložil tento článok:

Catova odpoveď bola táto: "Nepotrebujem nijaké ospravedlnenie. Neviem o tom, že by ma niekto urazil. Nepamätám si na to, že by tu niekto povedal niečo nevhodné na adresu mojej osoby." A pokračoval ďalej v škriabaní si prdele kartáčom s vrbovým lístím... akoby sa nič nestalo.

Celý tento príbeh sa vraj skutočne odohral. Ja som ho pravdaže trochu nafúkol a niečo som si do neho aj vymyslel. Napríklad ten kartáč s vŕbovým lístím, tú prdel a iné drobnosti. Aby som mal väčšiu chuť to čítať.

Cato dokázal už pred 2200 rokmi to, čo nedokážem mnoho krát, alebo len veľmi ťažko aj ja sám teraz v dnešnej ... novej, osvietenej takzvanej civilizovanej dobe.

Už pred 2200 rokmi predviedol majstrovsky, ako funguje v praxi nácvik umenia: byť tak trochu hluchý, trochu slepý, trochu hlúpy a trochu zábudlivý.

Toto umenie je jedno z najdôležitejších na to, aby mal človek dobré vzťahy. A tak položil jeden zo základných kameňov k svojej životnej spokojnosti. A logicky spokojnosti aj iných.

Existuje množstvo iných obrazov, ako toto umenie vyjadriť. Je výhodné mať občas po ruke niektoré z týchto obrazov ... sú to rýchle, energické, ušľachtilé myšlienky, vety, prirovnania ... ktoré človeka vrhajú do reality ako myš pod ľad do studenej vody. To bleskovo schladí hlavu a okamžite resetne myseľ. A ponúkne ... za predpokladu, že to máš aspoň trochu nacvičené ... triezvosť a nadhľad nad vecou.

Napríklad často citovaná veta: "V každom dobrom manželstve sa oplatí byť trochu hluchý, slepý, hlúpy a hlavne zábudlivý." Tak si predstav ... že začneš odo dnešného dňa... na začiatku len celkom ľahko ignorovať to, čo si práve tvoj starý... na gauči zamrmlal popod nos. (... tvoj milovaný manžel, partner, priateľ ... alebo si tu dosaď pubertujúce šialené deti).

Niečo, čo ako vždy len tak vyprdol... niečo, čo nemá nijakú hodnotu, nijakú substanciu. Ale nad čím si sa v minulosti rozčuľovala a potrebovala to riešiť, komentovať, alebo sa s ním o tom dokonca hádať. A čím ste si obaja pokazili celý večer. Alebo ti stúpol zbytočne tvoj tlak v žilách a dostala si sa o pár milimetrov bližšie ku tvojej ... už za chvíľu mŕtvici.

Predstav si, že to tvoj starý spraví viac krát a ty ostaneš opakovane po sebe - slepá - hluchá - hlúpa a zábudlivá.

Na odvrátenie tvojej pozornosti si môžeš v duchu spievať nejakú pesničku od napr. Karla Gotta ... kávu si osladím o něco málo víc ... alebo iné kraviny. A to čo starý, alebo tvoji puberťáci doma vyprdli ... ignoruješ, nepočuješ, necítiš, nevidíš a rýchlo vymazávaš z pamäti.

Skús to... garantujem ti, že sa začnú topiť niektoré ľady. Ktoré  sú tu možno  už 5-10-15 a viac rokov. A jasné, že ak si to nikdy vedome netrénovala, tak je to na začiatku ťažké. A dosť možné, že bude trvať aj pár mesiacov, ba skôr pár rokov ... kým ty sama a okolie rozpozná, že sa to začalo pevne udomácňovať v tvojom správaní.

Občas mi ľudia povedia: Jožko ale ja nemám čas čakať a trénovať dlhé mesiace a roky. V minulosti som mal tendenciu odpovedať tým, že tá námaha za to stojí a že je to jedna z najlepších investícii do mojej spokojnosti, že tým dávam nenormálne užitočný príklad mojim deťom a oni sa to učia odo mňa ... a rôzne iné drísty. Dnes je moja odpoveď takáto:

Ak nemáš pár mesiacov, alebo v kritickom prípade aj pár rokov čas na to, aby si si výrazne, radikálne zlepšila vzťahy a život,  aby sa totálne zmenil smer tvojho života v určitých aspektoch, aby si tým nehorázne pozitívne ovplyvnila svoje vlastné deti, svoje okolie ... do prdele to je jeden z najcennejších darčekov, aké im môžeš do života dať ...

OUKEJ veď dobre ... ....ak na toto nemáš čas: tak srať na teba a tvoje problémy! Trp a sužuj sa v bolestiach - lebo to tak chceš. Hádaj sa s partnerom a ničte si vzťahy - lebo to tak chcete. Likvidujte postupne seba a vaše zdravie, naťahujte sa obaja o zhnité obžraté kosti - veď to predsa chcete.  Otravujte ďalších 2200 rokov svoje okolie, kontaminujte vaše rozhovory ... ako tchor svojim smradom... a nečudujte sa, že bude potom vaša situácia taká aká bude. A hlavne dávajte príklad a učte týmto zvykom aj vaše malé deti, ktoré vás oboch v tejto trápnej hre už za pár rokov pretromfnú! A veď potom o pár rokov ... im môžete vysvetliť ... že proste ste nemali čas na... zmeny a zlepšovanie seba samého a na nich - vaše deti.

A viem, že sa v mnohých prípadoch mýlim v tom, čo som tu napísal. Mnoho ľudí je spokojných s ich stavom, s ich životom, hoci sa im prakticky kompletne všetko rozpadá pod rukami a nohami. Ale oni to tak nevidia. Nevidia to, že si za to môžu sami.

Ja používam aj vetu: V každom kravíne sa oplatí ... ale hovno ... nie to, že sa oplatí ... ešte raz Jozef ... napíš to tu správnejšie: v každom kravíne sa pre mňa stalo doslova nevyhnutné, povinné, nápomocné, užitočné, praktické, lacnejšie, výhodnejšie ... byť silne slepý, hluchý, hlúpy a poriadne zábudlivý. A prečo práve v kravíne?

Po prvé: preto, lebo slovo kravín a maštaľ používam ironicky ako jedno zo synoným pre môj život, môj dom, tento svet a planétu. Ako dieťa som zažil na vlastnej koži, že sme celá rodina žili takmer v maštali. Vchádzalo sa do domu napríklad u babky jednými dverami a hneď za stenou vo vedľajších dverách boli nie to že cítiť, ale aj počuť kravy, kozy, sliepky, husy, kačice a iné domáce zvieratá.  Celý deň aj v noci počas spánku. Táto stena bola vždy príjemne teplá - vyhriata od zvierat z vedľajšej miestnosti. A to isté som viac krát prežíval aj už ako starší chlapec, kde som chodieval okolo kráv v dome -  do kuchyne ku susedke po mlieko. Tie kravské rohy boli vzdialené od kuchynských dverí len 1,5 metra. Sliepky boli štandardne všade v kuchyni a iných miestnostiach.

A po druhé:  lebo v tých kravínoch a to hneď vo viacerých robím. Ako "toreádor" na skrátený úväzok -  striedač, ktorý zastupuje tých, čo ochoreli, išli na dovolenku, alebo z iných dôvodov odkvecli.

A tak cestujem asi po 15 maštaliach na rôznych družstvách vo vzdialenosti 3 - 10 km od kačárny, kde tie kravy dojím, kŕmim, vyhŕňam im hnoj, podstielam. Alebo robím pôrody teliat, či akékoľvek iné ... tie s odstupom naj-neatraktívnejšie, najšpinavšie, najmenej platené práce.

Si to vezmi, že ráno o 02,30 hod stávam z postele a pri mínus 5 stupňoch cválam do maštale. O 03,00 hod na mňa serú a čurajú už prvé jalovice a kravy. Toto lezie silne na nervy a pod kožu. Toto môžeš robiť s pesničkou na perách iba vtedy, ak je to súčasť tvojho väčšieho plánu. 

Toto nechce robiť trvale a poriadne nikto. To usudzujem podľa fluktuácie, akú tam zažívam.  A preto aj firma neustále zápasí s nedostatkom, alebo výpadkami ľudí. Ušli odtiaľ dokonca Ukrajinci, ktorým je to málo muziky za príliš veľa otročiny.

A z tých pár pozostalcov, čo tam pracujú sú to ale aj práve tí, čo majú... no nie všetci... ale určitá časť  z nich veľmi zjednodušené, priamočiare, väčšinou maximálne dvoj-farebné názory. Takže v ich očiach je niečo buď biele, alebo čierne. Niečo je buď dobré, alebo zlé. Niekto je buď na mojej strane, alebo je môj nepriateľ. A podobne... určite to poznáš aj ty. A táto priblblá šablóny platí na všetko a vždy. S takýmito postojmi sa dosť ťažko bojuje - to sú vopred prehraté bitky. 

Ale ja tento neistý stav, tento vopred očakávaný mentálny útok a tok  hovien na moju hlavu milujem.  Je to geniálne miesto na trénovanie umenia: byť stále na pozore ... a cvičiť sa v tom, aby som bol trochu hluchý, slepý, hlúpy a hlavne zábudlivý.

Už keď idem do práce, tak si zistím vopred, kto práve v danom kravíne robí. Teda na koho natrafím. Lepšie povedané kto bude pravdepodobne už zo zvyku strieľať po mne.  A tým, že som trénoval prakticky s každým, kto tam pracuje,  tak aj viem dosť presne aký typ munície môžem očakávať, čím budem ostreľovaný a aký prúd mentálnych hovien sa na mňa asi opäť vyleje.

A ja sa na to teším. Teším sa  ako zažijem úder, psychologické a verbálne kopance do riti a ... dúfam, že na ne zareagujem ako Cato pred 2200 rokmi. 

Keď sa mi toto podarí, čo sa postupným tréningom ... logicky darí stále viac a lepšie ... tak zažívam psycho-terapeutický orgazmus. To je mentálny pôžitok prvej triedy. V psychológii sa to volá aj pokrok, vývoj osobnosti, učenie sa, alebo rast. A dobrý opis je aj vedomá regulácia svojich emócii.

Ešte ti dám jednu typovku, skús možno pomôže. Ja som tento tréning v kravíne zaradil oficiálne na moju výplatnicu - na moju výplatnú listinu. Teda napríklad dostávam nejaký minimálny plat.  A  vždy keď mi 15.-teho v mesiaci nabehnú peniaze na účet, tak ku tejto sume imaginárne prirátam prémie ... v podobe mojej možnosti ZADARMO - BEZPLATNE - KEDYKOĽVEK ... trénovať v maštali  to, čo tu opisujem.

Si predstav, že by som za to musel platiť a prihlásiť sa do nejakého kurzu. Kde by mi napríklad tréner, či inštruktor  povedal: "Jožo ty hovado, ty kretén prvej triedy, máš krivý nos, si neschopný blbeček, namyslený narcistický idiot ... a máš aj malého pinďúra! "  ... a ja by som akože mal  cvičiť a dávať trénerovi (za prachy) spätnú reakciu... teda odpovedať ... ako Cato pred 2200 rokmi... povedzme v zmysle:

" óóó do riti ... no to si fakt myslíš, že môj pinďúr je malý... taký trpas .... no to som vôbec netušil ... ešte dobre, že si ma na to upozornil ...  a vieš čo ... si hovor čo chceš. Tebe sa uľaví a ja ťa chápem  .... odhliadnuc od toho, že ja aj tak nič nepočujem, nevidím a som blbý jak táčky ...  ja to mám v kozách. O čom si to vlastne hovoril?  "  No alebo niečo v tomto zmysle by som trénerovi odpovedal .... ALE za prachy ... za jeho hodinovú gážu!  No uznaj v tom kravíne je to za-dara a teda dvojitá výhra?

Ale späť ku Catovi.

Ak chceš vyskúšaj to, je to užitočná vec. Uvedomenie si, že som pri streľbe na mňa samého ... nereagoval ako som mohol a ako by to bolo všeobecne považované aj za OK, za normálne. Ale že sa mi podarilo prekročiť môj vlastný tieň ... a správal som sa ako Cato v kúpeľoch vo vani 200 rokov pred naším letopočtom.

No poviem ti... keď to zvládol Cato a to dokonca pred Kristom ... lebo ten toto číslo bežne predvádzal o 200 rokov  lavou zadnou tiež. Ten bol v stave dokonca už priklincovaný na kríži, keď do neho vojaci pichali kópiami údajne zakričať: "nechajte ich, veď oni nevedia čo robia." Ten schoval Cata do vrecka.

A k tomu všetkému - oni títo machri to zvládali bez mobilu, bez teplej vody z vodovodného kohútika, bez splachovacieho hajzla, nablískaného auta pred barákom, bez  chladničky, mrazáka a mikrovlnky... a tiež bez wikipédie, internetu, kníh a sociálnych sietí ... no tak prečo by som to nedal ja?

Ide o zamietnutie môjho neželaného vzorca správania sa o ktorom viem, že mne a iným škodí. Vysrať sa , odmietnuť, ignorovať ten štandard, ten normál, moju dôležitosť, moju veľkosť, moje ego. Povzniesť sa nad vecou a nepočuť, nevidieť, necítiť, nepamätať si to,  čo nestojí za reč. 

Ak sa to človeku podarí, tak sa po pár mesiacoch ocitá v mojom prípade napríklad v kravíne,  v  kolektíve, kde je jeden z mála tých, čo je akceptovaní a prijímaný väčšinou všetkými. A to napriek tomu, že medzi týmito všetkými vládnu z časti až agresívne rozbroje. A niektorí z nich, čo mi je skutočne ľúto a je to smutné a aj trápne ... vzájomne so sebou nekomunikújú a to už dlhé roky. 

A ešte ti prezradím moju osobnú skúsenosť, ktorú som čítal v množstve múdrych kníh a počul od múdrych ľudí. Ak sa tento postoj stane pevnou súčasťou tvojho charakteru ... čo nie je problém, ak na tom pár rokov pracuješ ... tak sa stávaš v určitej rovine nepriestrelným, mentálne takmer nezničiteľným.

Lebo potom je jedno, čo ti kto povie a nech by to bola akákoľvek výbušná munícia ... ty ak si zrazil latku svojej hrdosti a dôležitosti na najnižšiu možnú priečku... a súčasne radikálne  zdvihol latku tolerancie voči iným  ináč-mysliacim  na tú najvyššiu ... tak necítiš takmer nič. Ani nemôžeš.

Čo vnímaš je len pochopenie situácie ako takej. A chápeš aj o niečo lepšie toho druhého. A čo ešte vnímaš je hlboká radosť z toho, že sa nesprávaš ako slepá, hluchá a hlúpa ovca. A to paradoxne k tomu, že tú slepotu, hluchotu, hlúposť a zábudlivosť úmyselne praktizuješ.

Rozdiel však spočíva v tom, že ty to praktizuješ vedome, že si sa preto rozhodol. Ale tá ovca reaguje tak, že nemá ani milimeter tušenia, čo sa tu a teraz práve deje.

A jasné, že mám na mysli hlúposť, slepotu, hluchotu a zábudlivosť v tej forme, ako nám to predviedol Cato. Teda do tej miery, aby som dokázal vychádzať s ľuďmi rozumne a slušne, aby som fungoval tak, že sa nemusím brodiť bahnom a blatom, že sa nemusím biť a naťahovať o zhnitú obžratú kosť, alebo nepodstatnú pravdu. Na toľko, aby som sa cítil dobre a si zbytočne neposral náladu a deň.

Mňa na prvom mieste nikdy pravda nezaujíma. Tá sa dá ohýbať ako chceš. Pravdu si nechaj ak to silou mocou chceš ty. Ja sa jej v záujme môjho vnútorného mieru rád zrieknem.  A aj ostaní nech si svoje pravdy pokojne zasrtčia hlboko do prdele, aby o ne náhodne neprišli. 

Mňa zaujímajú v prvej línii dobré vzťahy a najvyššie možné prejavy mojej ľudskosti. A až potom, keď sú tu nastolené, až potom sa môžeme... ak o to stojíš ... spýtať sami seba, či chceme diskutovať o pravde. O faktoch.

Lebo je rozdiel hľadať pravdu z pozície dobrých vzťahov a akceptovania ostatných takých, akými sú... než z pozície predsudkov a vopred nepriateľských postojov.

Na začiatok stačí úroveň toho, že nebudem chodiť neustále nasratý. Ale, že sa dokážem povzniesť nad menej podstatným. A súčasne dokážem pochopiť aj tých čo sa o tie zhité, obžraté kosti naťahujú, ba dokonca bijú. Proste sú takí akí momentálne sú ... ich programy v ich hlavách im nedovoľujú, alebo neumožňujú jednať ináč.

A neskôr to môžem vypilovať, vycibrovať, vylepšovať stále na rýchlejšie a silnejšie sa spínajúci automatizmus - zvyk. Ten funguje bez toho, aby som si musel vopred zisťovať, kto má v kravíne, práve so mnou pracovnú smenu. No nech je tak ktokoľvek ... aj čert z kravskými rohami ... ja mám pri sebe vždy nástroje - zvyk, ktorý je multi-použiteľný na každého.

A je výhodné a výrazne lacnejšie pre mňa si uvedomiť aj túto vec: Do konca života sa nikdy nezbavím ľudí, ktorí budú na mňa niekde z rohu Rímskej sauny vykrikovať ... že som namyslený kretén, imbecil a neschopný idiot. A to je v poriadku. Priatelia kričte a strieľajte po mne ako po bláznivej krave .... ja vaše útoky súrne potrebujem. A vopred Vám za ne ďakujem.

A že prečo je to pre mňa tak prospešné? Lebo ako som už napísal, ak by tu tieto výprdy neboli, tak nemám možnosť trénovať sa v pretváraní mňa Joža na lepšiu verziu seba samého... a to zadarmo. 

Ak to vopred viem a ak mám na to pripravenú moju pracovnú brašňu s náradím ... sadu psychologických pracovných nástrojov ... tak ... no nech sa deje čo chce.

A keď príde nečakaný úder - útok - výprd - smrad jak z tchora... žiadny problém, tu je pracovný postup: 

• Bod č. 1: Spomeniem si na tento môj text, alebo na niektorú z mojich audio nahrávok. Prípadne na Cata.
  
• Bod č. 2: Rýchlo do seba vdýchnem posledné čisté molekuly vzduchy,  čo tu po výprde tchora ešte ostali.
• Bod č. 3: Otváram pracovný kufor s mojim psycho-terapeutickým náradím, vyťahujem vhodný pracovný nástroj ... a použijem ho tak, aby sa smradľavá atmosféra agresora - tchora znova vyčistila. V prospech všetkých, teda mňa aj tchora. Nech sa nám obom príjemnejšie dýcha a žije. Lebo ak sa nad tým hlboko zamyslíš, tak o tom ten celý život vlastne je. Všetko ostatné je až na nižších hodnotových priečkach.
• Bod č. 4:  Ak sa mi to podarilo, tak si zaslúžim odmenu: poškrábem sa spokojne po prdeli tak ako Cato v Ríme v saune pred 2200 rokmi - kartáčom s vrbovým lístím. Ja kartáč po ruke asi nebudem mať, tak že použijem čokoľvek iné. Vidly, lopatu a pod.  Tento druh mini odmeny úplne stačí. Lebo zas až tak grandiózny Jožko nie si. A nič tak strašne veľkolepé si nedosiahol. Tak že tých pár pohladkaní - škrabančekov po tvojej prdelke ... to je pre teba až - až. To je určite dostačujúce. 
  
• Bod č. 5: Ak sa mi nepodarilo reagovať tak ako som si to predsavzal, čo nie je nikdy vylúčené ... len si o sebe Jožinko nenamýšľaj, že si zožral Šalamúnovu riť. Nie si a nikdy nebudeš tak dobrý, ako sa ti to občas smie zdať. V prípade nezdaru si poviem toto:  OUKEJ... zase som to posral. A nezúfam. Tento krát to nevyšlo. Je tam toho. Hlavne Jožko neprestávaj mlátiť kladivom. A tak budem znova trénovať povedzme ďalšie 3-4 mesiace. A ak treba, tak aj  3-4 roky, alebo 3-4 reinkernácie.  A jedného dňa v tomto umení budem skromne a ľudsky sa prejavujúci ...profík -  frajer - macher - borec... a  vždy tak trochu aj kretén.
  

Nemci majú príslovie, ktoré túto tému o niečo drastickejšie opisuje: "Nikdy sa nebi so sviňou ... obaja sa zašpiníte! Ale sviňa bude HAPPY ... bude mať z toho obrovskú radosť. A ty ďalší posratý deň."