Odmietam hriechy, ale milujem väčšinu hriešnikov 

Pred 35 rokmi som robil prácu v ktorej som 7 rokov stretával vrahov, zlodejov, násilníkov, podvodníkov. A samovrahov s ktorými som sa rozprával... krátko pred tým, ako sa zavesili na povraz. Boli tu psychopati, únoscovia detí, pedofili. A taký, čo napadli fyzicky aj mňa. S niektorými z nich som mal kontakt celé hodiny a to viaceré dni.

Mnohých som navštevoval vo väzení, alebo ich tam sprevádzal, či odtiaľ vyzdvihoval. A boli tu aj takí, s ktorými sa dalo byť iba v prítomnosti psychiatra, či v stave kedy mali zviazané ruky a nohy, aby nás pri rozhovore nenapádali.

Bol som mladý, neskúsený, naivný, nabitý energiou a fascinovaný prácou, ktorá mi poskytovala jedinečné, nezvyčajné skúsenosti. (Mimochodom s výnimkou tej mladosti som taký istý aj dnes). Moje povolanie som doslova žral. Nechcel som nijaké voľno, žiadnu dovolenku, nezáležalo mi na peniazoch, dovolenkách... takmer na ničom ... jediná vec, ktorá ma hnala do predu... ako poľovného psa prenasledujúceho svoju korisť, boli rozhovory s kriminálnikmi a grázlami. 

Moji kolegovia boli všetci o minimálne 25-35 rokov starší a skúsenejší. Neustále ma upozorňovali na nebezpečnosť a zákernosť týchto ľudí. Opisovali ich ako zrúdy, beštie s tými najhoršími ľudskými vlastnosťami. Ako egoistov, narcistov, neempatických surovcov bez citu a charakteru. A takto sa o nich aj medzi sebou rozprávali.

Spomínam si na skutočne tragické veci, ktoré vidím aj dnes po 35 rokov živo a farebne pred očami... 18 ročný syn sa pokúša znásilniť svoju matku, zatiaľ čo jeho otec - jej manžel spí vo vedľajšej miestnosti. Matka sa bráni a tak jej syn obrovským kameňom v záhrade vyformuje hlavu do tvaru palacinky.

Mladá mamička naloží svoje 3 maloleté deti na zadné sedadlo auta. Jedno dievčatko z nich má len 1,5 roka. Zaistí všetky dvere. Naštartuje a namieri si to ku priehrade. Stlačí plyn a vrhne sa v ústrety 4-násobnej smrti do zamrznutej vody. Ľad sa prelomí auto sa potápa 20 m na dno medzi spiace ryby.

Muž viacnásobne znásilňuje a týra viac ako 3 dni mladú ženu. Následne ju priviaže za ruky a nohy  v hlbokom lese ako ukrižuje ako Kristusa na kríži ... s menším rozdielom... po ležiačky a na vlakové koľajnice. A odchádza. Žena čaká viac ako hodinu s tvárom otočenou do neba na svoj posledný vlak života.

A takýchto príkladov by som tu mohol vypísať desiatky. S množstvom týchto aktérov som sa z očí do očí rozprával. Väčšinou sám, len on, alebo ona a ja. Zatvorený v zamrežovanej kacelárii za pancierovými dverami.

Po veľmi krátkom čase som si na rozdiel od mojich kolegov začal všímať niečo nevšedné. Niečo čo mi nedávalo zmysel. A toto niečo radikálne ovplyvnilo môj pohľad na ľudí, na svet, na mňa samého ... a s tým súvisiac aj na moju ďalšiu cestu životom.

Bol to pre mňa šok, keď som si pozvoľne uvedomil, že som za celé tie roky ... na rozdiel od mojich kolegov nedokázal nájsť ani jedného jediného zlodeja, vraha, podvodníka, basistu, násilníka u ktorého by som neobjavil nie to že jednu, alebo dve ... ale vždy celý balík aj veľmi - veľmi dobrých vlastností.

Zo začiatku to moja hlava odmietla vidieť. Odmietla sa s tým stotožniť. Kládol som si otázky napríklad tohoto typu: Jožo veď ten chlapík je vrah ... ako je možné, že pozoruješ aj jeho dobré vlastnosti?

Jožo ten zlodej sa určite len pretvaruje, veď sám vieš, ako sa teba a iných pokúsil opakovane oklamať. Je vylúčené, aby sa u neho vyskytoval aj tento typ priateľského správania sa.

Časom som si uvedomil, že to čo som pozoroval, tak skutočne aj je. V tomto smere mi pomohlo tak trochu šťastie. Pracoval som aj s lekármi, psychiatrami, psychológmi a inými ... z ktorých - síce len tá menšina,  ale predsa len niektorí mali rovnaký pohľad ako aj ja. Dokázali vidieť dobré kvality a vlastnosti... na mieste, kde to väčšina ľudí nevidela, ba ani neočakávala. Alebo by som skôr povedal odmietala hľadať.

Na tomto mieste skončím s mojim vlastným príbehom a ideme k téme:

Aj keď to znie väčšine ľudí asi cudzo a nepochopiteľne existujú aj takéto postoje a pohľady:

• Nenávidím a striktne odmietam hriechy. Ale som v stave chápať a vcítiť sa do hriešnika.
• Odsudzujem odporné skutky ... ale som schopný vidieť v hriešnikovi človeka

• Nenávidím hriechy... ale milujem hriešnika

Neopisujem tu nič nové. Zástupy najslávnejších ľudí tohto sveta videli presne to isté. A to aj formulovali vo svojich knihách, prejavoch, preslovoch.

Cato jeden z najznámejších ľudí na svete, písal som o ňom v článku: "Nikdy sa nebi so sviňou, obaja sa zašpiníte"... neznášal excesy. Neznášal prílišnú nádheru. Neznášal luxus. Myslel si, že dopriať si takéto veci je slabosť a hlúposť.

A čo si Cato myslel o svojom bratovi, ktorý bol v týchto veciach oveľa menej prísny? Miloval ho. V skutočnosti ho uctieval.

Je dôležité si zapamätať: Mám na seba prísne normy. Mám silné názory na to, čo je správne a čo nie. Ale... a toto je veľké umenie na ktorom sa oplatí pracovať ... mám možnosť byť ... chcem byť ... musím byť: chápavý a zhovievavý k tým, ktorí boli, ako píše Marcus Aurelius ... "boli odrezaní od pravdy." Alebo, ktorí sú celkom iní. A nehrá rolu prečo sú iní.

Marcusovým pravidlom bolo byť na seba prísny a súčasne k iným tolerantný. To je línia, po ktorej kráčal Cato so svojím bratom.

To je to, ako sa môžeme a musíme prejavovať v dnešnom svete k ľuďom, ktorí nežijú našim spôsobom. Lebo takýchto ľudí bude asi väčšina.

A ja tu teraz nemám na mysli grázlov o ktorých som písal na úvode. Tí mali v tomto článku úlohu červíka na háčiku udice. Mali vzbudiť moju a ak chceš tak aj tvoju pozornosť o túto tému. Nič viac.

Ja a moja autobiografia nie je pre teba dôležitá. A ona z pohľadu môjho ega,  nie je nijako významná ani pre mňa. Naopak celý život som sa videl ako nanajvýš priemerne vzdelaného, dosť  nešikovného, v obchodom smere totálne neschopného, vo vzťahoch asociálneho a aj celkovo ... skôr ťulapa. A opticky tak či tak podpriemer, lebo: nevhodný zadok, dlhý nos, krivé ruky, nohy, riedke vlasy a dosť iných nedostatkov som u seba dokázal (v závislosti na mojej momentálnej nálade) identifikovať.

A bol som grobian vo vyjadrovaní a mojom správaní sa. Tento obraz grobiana mám o sebe aj dnes.

Za svoje činy a spôsob života sú samozrejme dôsledky. Najmä ak sú tieto činy alebo voľby nespravodlivé.

Ale musíme týchto ináč zmýšľajúcich ľudí z plavárne, kina, susedstva, vedľajšej dediny, zo zamestanania, zo školy, či inej práce ...  vyhadzovať zo svojich životov? Môj názor je: NIE.

Nemusíme ich odpisovať ako bezcenných, alebo hrozných... tak ako to robili moji kolegovia pred 35 rokmi. Práve naopak. Môžu nám poslúžiť vo vytváraní lepšej a menej škodlivej verzie seba samého.

Ba dokonca stále sa aj s takýmito ľuďmi môžeme stretnúť. Môžeme ich vidieť napríklad na Vianoce, na sviatky, narodeniny, alebo rodinné oslavy. Môžeme si s nimi aj keď síce veľmi zriedkavo ale predsa len občas zatelefonovať. Alebo sa pri stretnutí s nimi na nich len pousmiať, či skloniť hlavu na znak úcty, ba dokonca ich pozdraviť... a ísť ďalej.

Môžeme ich vpustiť do nášho života spôsobom, ktorý je bezpečný, alebo rešpektujúci naše hranice. Môžeme akceptovať, že ľudia majú právo a dokonca nutne musia ... vidieť veci iným spôsobom. A ja ich nechám žiť, ako chcú ( pokiaľ tieto ich voľby neubližujú iným ľuďom).

Môžeme si vypožičať storočia starý výrok: "nenávidieť hriech a stále milovať hriešnika." Pretože to, čo robia, ako konajú a ako sa správajú voči sebe, ostatným, prírode, svetu ... toto nemáme pod kontrolou.

Ja nie som veriaci. Ale keď som kedysi dávno ... tých pár mesiacov v mojom živote na pána boha veril... tak si spomínam, že Kristus bežne tieto výroky používal tiež. Moja babka mi o tom neustále hovorila. Za ten krátky čas, čo som bol veriacim ma stihla týmito vetami naočkovať. Za čo som jej veľmi vďačný.

Máme možnosť vidieť dobro, tam, kde ho naše predsudky a dogmy vidieť nechcú, lebo to náš spôsob práce nervovej sústavy komplikuje. Toto naše rozhodnutie ale máme - ak chceme napriek defaultnému nastaveniu našej mysle ...pod kontrolou.

Na lepšie zviditeľnenie používam rád prirovnania zo života rôznych ľudí. Ale to pôsobí tak trochu dojmom ... vodu káže a víno pije. A tak tu teraz napíšem pár ďalších obrazov z môjho života, aby to celé znelo autentickejšie. A aby som tu nepôsobil dojmom Československého Kristusa. 

• Som viac ako 23 rokov vegán... (jediný o ktorom viem, že robí v kravíne).  Prečo vegán? Chcem žiť zdravo. A chcem sa čo najmenším spôsobom podieľať na týraní zvierat a likvidácii zdrojov a prírody. A nie len o tom kecať, tak ako to zažívam v 95-98% rozhovorov a to nie len zo všetkých médií, ale aj priamo v kontakte s ľuďmi.  (Ak sa ma ale na túto tému niekto sám od seba z vlastnej aktivity neopýta, tak nemá šancu aby ma zažil, že ja túto oblasť začnem ako prvý rozoberať, alebo nadhadzovať. Nikdy! Prečo nie? Lebo som stratil absolútne všetky ilúzie v to, že tým niečo zmením. A lebo tolerujem a mám rád väčšinu z vásm teda väčšinu mäsožravcov. A nemienim sa hrať na záchrancu sveta, alebo nejakého misionára, odhliadnuc od toho, že som často taký istí blbec, ako aj  niektorí z vás. Tu som sa odrovnal od 95-98% mäsožravcov.
  
• Neverím na žiadneho boha ani vyššiu inteligenciu, či ďalšie pokračovanie po smrti. Myslím si, že môj život nemá nijakú hodnotu a žiadny hlbší zmysel. Je to len výprd prachu v univerze.  A ten výprd nie je ničím mimoriadny. Definoval som si pre seba 3 veci, kvôli ktorým sa mi oplatí pohnúť prdelou:  Prvá je: umrieť tak, aby tu po mojom odchode ostalo  čo najmenej škody. Druhá vec: pomáhať ostatným tam, kde som toho schopný. Tretia: pár drobností, čo ma bavia, napr. sedieť v lese pod stromom, čítať vedecké knihy, plávať v rybníku, piť kávu na móle, premýšľať o ničom a pozerať do blba... a pár iných blbostí.  Tu som prepadol pravdepodobne u 99% všetkých okolo mňa. No nemám s tým prblém, lebo zmysel ktorý som si definoval nás spája a nerozdeľuje. Nachádza sa v medziach reálu a zdravého rozumu a nepotrebujem na jeho uskutočnenie nijakú vyššiu moc ani špeciálne znalosti, či vlastnoti.  A robí mňa a iných spokojnejším a dúfam aj vďačnejším.  (Našťastie mali a majú obdobné pohľady aj mnohí svetovo známy ľudia, ináč by mi tu vznikol dosť silný problém)
• Nepijem nijaké pivo a alkohol  to viac ako 30 rokov a nikdy som nefajčil. ( Tým som sa automaticky diskvalifikoval aj z radov riadnych chlapov)
• Nepozerám televízor a nepočúvam rádio, nijaké časopisy a noviny viac ako 30 rokov.  A jasné, že nie som na žiadnych sociálnych sieťach. Internet na mobile používam len vtedy ak mi niekto vopred zatelefonuje a upozorní ma na to, že si ho mám zapať. Lebo mi poslal napr. fotky cez Wocap. Ale nie som dogmaticky proti týmto médiám nastavený. Iba som sa rozhodol, že tejto oblasti nebudem venovať môj čas a energiu.  (Týmto som sa odpísal komplet aj sociálne)
• Nikdy som nebol na voľbách, hoci by som tam konečne aspoň 1x rád šiel a niekoho aj volil... veď to môže byť aj dosť zábavné.  Prečo som tak doposiaľ nespravil? Lebo kritériá, ktoré mám postavené na to, aby som zdvihol prdel a tam išiel ten WC - papier vhodiť neboli zatiaľ naplnené. A obávam sa, že sa do mojej smrti ani nenaplnia. (Tu som si podrezal ja blbec konár aj ako zodpovedný občan ktorejkoľvek republiky. Žil som veľa rokov vo viacerých krajinách a to všade s trvalým pobytom, teda všade s právom voliť. Tak že názov príslušneho štátu nehrá rolu. To je dnes všade rovnaké hovno)
• Milujem samotu. Ale nie tak ako ty ... že len na pár hodín, maximálne dní nechceš vidieť tvojho manžela a pubertujúce deti.  To nie je pre mňa samota, to je pre mňa krátka mini-pauza ... Mne pasuje skôr veľmi veľa za sebou nasledujúcich dlhých dní a hlavne nocí. A mám otestované fázy s viacerými týždňami či mesiacmi.  (Tak. A tu som sa odrovnal naozaj od všetkých a dokonca od ženských... to je asi tá najkrvavejšia a najbolestivejšia rana. A tá ma ale fakt občas sere. Ale Bimbo tak ti treba to predsa chceš či nie? To sú vedľajšie následky tvojej dutej hlavy)
• Okrem technických vecí, zamestnania, uživenie sa  a pár drobností ... nerobím takmer nič iné, než len žeriem knihy a prednášky a to väčšinou len v nemčine a angličtine. (No prosím ťa a teraz mi nájdi niekoho na rozumný pokec z ktorého by mali obe strany pôžitok?)
• Nechodím viac ako 20 rokov nikde do spoločnosti, nijaká zábava, akcie, stretnutia, nijaké posedenie, nula. Len tri jazdy: plaváreň odprásknuť 1 km a ihneď preč. Nákupy jedla a 1x za týždeň a ihneď späť do búdy. A robota v kravíne, kde robím väčšinu času iba sám.   Dokonca som zrušil aj svadby a posledné 4 roky aj pohreby. (Tak. A aj moja vlastná rodina a zvyšní kamaráti sú v prdeli. Teda oni nie. To skôr ja)
• Mám silne vyhranené názory aj na výchovu detí a rôzne politické a spoločenské témy ... (Tie sa našťastie prekrývajú, hlavne čo sa týka výchovy detí s najznámejšími odborníkmi v tejto oblasti. A tak sa to tu nebojím napísať)

A teraz rozuzlenie. Na kieho frasa som tu vložil túto obsiahlu súpisku?  Aby som ti ukázal, aký až drasticky iní dokážu byť niektorí ľudia z tvojho okolia. Možno aj tvoja susedka, či sused.  A ty o tom nemusíš mať ani milimeter tušenia. Ty sa o tom nikdy nedozvieš... lebo sa o to nezaujímaš. A tiež preto, lebo oni, niektorí tí totálne iní sa k tebe správajú napriek ich radikálne odlišným pohľadom na život a svet: slušne, milo, nenápadne, zdvorilo, pokorne, s úctou, bez hluku, bez komentov, bez nadbytočných názorov. 

No povedz mi, ako sa dá s Bimbom, ktorého som vyššie v tých bodoch opisoval vychádzať pracovne a osobne? A ako sa dá ku nemu prísť napríklad na kávu, alebo dokonca  na dovolenku a sa v kačárni ubytovať ? S výnimkou že na neho použiješ PRAKTIZOVANIE HODNOTY: vidieť v iných dobro a prijať ich občas aj zjavne ako bambusov ... teda aj takých, akými možno občas sú!

Alebo z opačnej strany: ako ja ten Bimbo môžem v pohode, v mieri a vysoko nadpriemernej spokojnosti vychádzať s ostatnými?  Napriek radikálnej rozdielnosti mojich názorov a spôsobu môjho života,  mám celé roky s ľuďmi okolo seba nadpriemerne dobré vzťahy. Ako je to možné, keď sme tak extrémne iní?

A tých iných ... a preto som ti aj vypísal moju súpisku je v mojom živote minimálne 95-98%. Táto väčšina nijako nezapadá  do mojich programov? No ako s nimi v pohode vyjsť?   S výnimkou že použijem PRAKTIZOVANIE HODNOTY: vidieť v nich dobro a prijať ich  zjavne občas aj ako bambusov ... teda takých... akými z času na čas v mojich očiach sú!  Čo je pre mňa osobne po tých 35 rokoch niečo nad čím vôbec neuvažujem. 

Slovo tolerovať, akceptovať a podobné synonymá sa mi javia príliš slabé a nepresné. Slovo PRIJAŤ mi pripadá výstižnejšie.

Ak príjmeš takmer bez výhrad iných - takými akí sú... a to aj s ich BIMBO-súpiskou... a ak si dáš tú námahu nájsť v nich mnoho dobrého ... tak sa oslobodíš od bremena. Toto bremeno neťaží len teba, ale práve aj tých iných. Toto bremeno ťaží naše vzťahy a stojí nám všetkým v ceste ďalšieho rastu a zbližovania sa. A týmto bremenom zaťažuješ v tvojej výchove a dávaní príkladu aj tvoje malé deti. Ktoré potom o pár rokov v umení NE-vychádzať, NE-tolerovať, NE-akceptovať ľudí opačného názoru predbehnú možno aj teba samého. 

To neznamená, že s iným musíš ísť ihneď na kávu, byť s ním priateľ na facebooku, alebo s ním vliezť do postele. Nie, veď som ti vypísal moju Bimbo-súpisku. Aj s takouto Bimbo-checklistinou sa dá nenormálne priateľsky a spokojne fungovať s ostatnými.

Napriek zdanlivo silnej izolácii, "dokáže byť  človek, čo sa vedome z vonku odpojil"  spojený v inej hlbšej rovine s inými ľuďmi výrazne pevnejšie.

Hlbšie než tí, čo sú medzi sebou pospájaný len na povrchu, v tých lacných kecoch pri  krčmovom stole, na facebooku, v susedstve, alebo v nejakom záujmovom krúžku.