Možno nie si vinný... ale si   zodpovedný

Rovnako ako mnohí z vás sa aj ja z času na čas prebúdzam tak trochu frustrovaný a zmätený. A niekedy pozorujem ľudí, čo sú aj veľmi silne frustrovaní ba až zdesení.  Napríklad aj v tejto bláznivej dobe: neistá ekonomická situácia, korona vírus a tie Lock-downy, starosti nad budúcnosťou, či zarobím dosť peňazí, či budem zdravý a v akom svete budú žiť moje deti?

Moju myseľ bombardujú z vnútra otázky typu:

Naozaj to svinstvo niekto zverejnil na facebooku? Prečo tí ľudia nemôžu dať dohromady svoje životy? Čo sa deje s touto krajinou? Prečo sa moje deti takto škaredo správajú? Čo do pekla je s mojím susedom? Z akého dôvodu sa zmenila tak drasticky politická situácia?

Veci a situácie môžu byť silne mätúce. A to, čo sa vo svete práve tu a teraz deje, môže mať skutočne neblahé dôsledky na môj život.

A nemalo by ma prekvapovať, že som rozrušený... veď nie som voči svojmu životu, voči ostatným a svetu ľahostajný. A tak som logicky občas rozrušený a aj nasratý. Na svet, na iných a aj na seba samého.

Ale je aj veľmi výhodné a dáva mi pocit psychologickej stability ak viem, že za vonkajšie okolnosti síce - možno nenesiem nijakú vinu ... ale za každý jediný môj postoj k nim som plne zodpovedný.

Nikto iný, než ja sám rozhodne o tom, ako opíšem zhodnotím, situáciu, ktorú práve tu a teraz zažívam.

Jens Corsen, Marshall Rosemberg, Mark Manson a obrovské zástupy tých ľudsky najväčších z najväčších a aj Marc Aurelius ... tvrdia a tvrdili ... že som za svoj postoj úplne zodpovedný.

Veci, ktoré si neviem vysvetliť definujem ako" dobré "alebo" zlé "," povedal. Mark Aurell". A tak samozrejme, keď sa stanú 'zlé' veci alebo tie 'dobré', obviňuješ bohov a cítiš nenávisť voči zodpovedným ľuďom - alebo voči tým, ktorých sa rozhodneš zodpovedným urobiť."

Ja Jozef sám za sebe vidím obrovskú výhodu v spôsobe života ak prevezmem tento postoj do praxe.

Chcem sa trénovať a cvičiť v upevňovaní myšlienok a zvykov, ktoré mi pripomínajú toto: to čo sa stane a odohráva vo svete, je objektívne. A mňa sa to väčšiou priamo technicky nedotýka.  Väčšina z toho nemá so mnou nič spoločné a ani na tom nenesiem vinu.

Narodil som sa tu do tohto sveta a nikto sa ma nepýtal, či súhlasím s nastavením pravidiel, či systému, aký tu vládol. A nikto mi nedal na výber do akej rodiny, alebo materiálnych, zdravotných, sociálonych či iných  okolností sa narodím. Zrazu som tu bol a pozeral jak vyoraná myš - čo sa to tu vlastne deje.

Moje karty života boli dávno rozdané a vyložené na stole. A moje kocky života boli hodené a kotúľali sa predo mnou na podlahe. A za to nie som vynný a ani zodpovedný. Do toho som bol tak trochu vhodený.

A za obrovskú časť z toho, čo sa deje okolo nás nemôže nikto z nás. Toto je psychoterapeuticky mimoriadne dôležitá vec.

A tiež si buď Jozef vedomí toho, že väčšina z toho, čo sa tu teraz vo svete odohráva ...je síce nespravodlivá, nepekná, neférová ... no tebe v skutočnosti priamo neubližuje. Dá sa povedať, že žiješ lepšie ako králi. 

Ale my máme svoje predsudky a prednastavené očakávania a názory. Trváme na tom, aby sa svet odvíjal tak, ako to máme vysnívané.

A ak to tak nie je - trváme na priznaní viny iných .... za to čo sa deje. A nárokujeme si na našu pravdu.

No niet divu, že sme potom aj nahnevaní. Niet divu, že sme rozrušení. Vložili sme sa do toho. Projektujeme. Požadujeme, aby veci, ktoré neovládame, boli určitým spôsobom ... a to tým našim riešené.

Protestujeme, ohovárame, kričíme, búrime sa vo vnútri a pohoršujeme sa nad všetkým. A to nám dáva krátkodobo dobrý pocit - potešenie z toho, že máme pravdu ... hoci ju mnohokrát nemáme. Veľa krát ani nevieme k čomu sa vlastne vyjadrujeme a nad čím sa pohoršujeme.

Následne sme prekvapení, keď sa náš život rúti k zemi.

To je šialenstvo. Rozpoznaj, že ti to ubližuje a že je to pre teba z dlhodobého hľadiska veľmi nevýhodné a drahé.

Ak chceš, tak si pripomínaj, čo povedal Marcus Aurelius, že musíme obmedziť priradzovanie  výrazov   "dobrý" a "zlý" - alebo skôr pozitívny a negatívny - "svojim vlastným činom".

Potom nebudeme mať dôvod na nikoho, alebo na čokoľvek nadávať ... okrem, samozrejme na seba samých.

Toto je drastický princíp preberania zodpovednosti za každý postoj vo všetkom, čo sa mi v živote stane. Takto to drvivá väčšina ľudí nevidí a s týmto postojom ani nesúhlasí. A to je v poriadku.

Ale mne ide o mňa samého. O moje vlastné postoje. Ja tu nie som na to, aby som hodnotil iných.

Ak túto tému takto intelektuálne pochopím a si ju aj prakticky natrénujem ako zvyk a niečo, čo ku mne patrí ako moja koža ... tak sa stanem slobodnejší a spokojnejší.