Ahoj 

Ďakujem ti za záujem o ubytovanie

Tu sú niektoré hlavne aj negatívne informácie  – týkajúce sa Kačárni, mňa a pobytu. Ak chceš, prečítaj si to. Buď ťa to posilní v rozhodnutí sem ísť, alebo odradí... čím zachrániš v poslednej minúte pred možnou katastrofou seba a celú rodinu. 

Ste tu síce sami, ale nie až tak celkom 

V drevenici žijem celoročne, trvale sám - 1 osoba. 4-5 krát za rok ma navštívy niekto z mojej rodiny. Keď návšteva pripadne na dátum, kedy tu budete ubytovaní, tak vám to v prípade, že sa to dozviem včas vopred oznámim.  Počas jedného termínu prenajímam chatu len 1 parte a to aj vtedy, keď skupinu tvorí iba jedna osoba a to aj len na 1 deň. 

Ako hostia - partia tu budete síce vždy len sami, no celkovo aj so mnou. Keď sú tu hostia, tak sa presúvam do neobsadenej, separovanej časti domu. 

Ak hľadáte pobyt, kde by ste chceli byť iba vy – aj bez domáceho - Kačárna toto kritérium nesplňuje. Dve skupiny si môžu objednať dva priestory súčasne - v jednom termíne iba s podmienkou, že s tým obe partie súhlasia. Potom pravdaže súhlasím aj ja.  

Neruším a urobím všetko pre to, aby ste tu mali maximálny kľud. Ak som niekde vonku, tak nad hranicu bežného pozdravu, úsmevu, radostného zamávania a nanajvýš nevinnej otázky: ako sa darí a či je všetko v poriadku?  ...  nikoho z vás sám od seba nekontaktujem a neoslovujem. Ti čo ste tu už boli, ste to sami zažili.  Nestarám sa do vecí, po ktorých ma nič nie je. Aj keď tu je niekto z mojej rodiny, správame sa ticho, nenápadne, máme to dobre nacvičené. 

Výnimku tvoria prípady, keď treba niečo technicky riešiť, pripraviť vám saunu, vonkajšiu vaňu, hodiť na vodu padlebooardy, čln a pod. Alebo to vy sami z nejakých dôvodov chcete a zavdáte vy sami ako prvý podnet na rozhovor.  

Prečo takéto správanie: neprichádzate do Kačárny kvôli mne, ale si tu chcete oddýchnuť a to aj od iných ľudí. Za rozprávkové prostredie, kľud, ticho, relax, samotu mi platíte pekné peniaze, za čo som vám veľmi vďačný. A ja vám vaše dni u mňa chcem spríjemniť na maximum a to aj tým, že vám nemienim prekážať vo výhľade. 

Keď sú tu ubytovaní hostia nerobím nijaké hlučné práce, ako kosenie, rezanie dreva a iné. Toto prevádzam v čase, keď odchádzate na prechádzky a výlety a vždy si to s vami vopred odsúhlasujem. 

Ubytovanie s domácimi zvieratami

Pes, kočka, fredka a pod... nie je možné

Rybolov 

Rybník mi nepatrí. Miestni rybári majú všade zákaz rybolovu

Čistota vody v rybníku - kúpanie 

Rybník pred Kačárnou je jeden z najväčších v okolí a jeden z mála tých, ktoré majú po veľkej časti obvodu pieskové dno do 20-50 m. To je výhodné na kúpanie. Avšak vplyvom toho, že je chovný, je v ňom množstvo rýb, ktoré sa neustále hrabú na dne. A tak je voda mechanicky niekedy viac, inokedy menej zakalená.  

Keď k tomu fúka vietor smerom ku Kačárni, čo je tak 50% času, tak ku brehu dotlačí všetko možné, čo pláva momentálne na hladine, lístie, prach, vetvy... vrátane rias. Hodnoty rias - siníc tu celkovo nepresahujú kritické hranice. No voda nie je jazerná, ani morská, ale rybničná - lebo je to rybník. 

Ak očakávate kryštáľovo čistú vodu, tu ju na moje veľké šťastie nenájdete. Ak by tu bola príliš čistá voda, tak by tu bolo všade príliš veľa ľudí, príliš veľa hluku, stresu, chaosu. A to by pre väčšinu z vás strácalo zmysel sem ísť. 

Drevenica je výhodná hlavne pre tých, čo hľadajú zašité, pokojné miesto, chcú si vyčistiť hlavu, usporiadať myšlienky a mať aspoň na nejaký čas od všetkého a aj všetkých svätý pokoj. Na tom nie je nič zlé, ani dobré. Takýto typ relaxu je veľmi vítaným prerušením toho bežného, dnes už takmer všadeprítomného hluku a preplnenia všetkými možnými rušivými impulzmi.    

Stav hladiny vody

1x za 2 roky sa robí výlov, väčšinou na jar v marci. Keď nie je výlov rybníka, tak je výška hladiny v cca takom stave, ako to vidíte na fotkách - teda pár krokov od postele. Vo výlovovom roku je hladina vody nižšia a maximálny stav sa dosiahne v jeseni daného roka. 

Za posledné výlovové roky to bolo tak, že sa rybník aj po jarnom výlove stihol naplniť  vodou až do blízkosti móla, alebo pod mólo a to už cca v polovici júna/června. Takto sú aj vo výlovovom roku relatívne dobré podmienky na kúpanie, člnkovnie a paddleboardy.

Pre deti je sezóna s menším stĺpcom vody ešte výhodnejšia, lebo je aj v chladnejších dňoch teplejšia a hlavne plytšia. Aj tie menšie, ktoré nevedia plávať sa tu môžu bezpečne kúpať, lebo sklon do hĺbky je dlhý a pieskový. Avšak ja vám nedokážem zaručiť, či bude každý výlovový rok tak, ako to bolo doposiaľ. 

Tento text píšem začiatkom leta 2026, kedy je zatiaľ rekordné sucho v celej Európe, namerané za posledných 25-30 rokov. Na jar v tomto roku po výlove bol historicky najnižší stav zrážok, vypadli kompletne typické aprílové a májové dažde. K tomu už pred začiatkom leta naskočili miestami tropické teploty. Prísun vody malý a vyparovanie veľké. Obdobnú sezónu tu rybári v minulosti nezaznamenali. 

V roku 2026 bude minimálne do jesene kúpanie, člnkovania a pod. takmer nemožné, alebo možné len pre tých, čo im nevadí vchádzať do vody ďalej od brehu a vo vode potom chodiť aj po bahne. 

Do mailu napíšem každému a to pred rezerváciou, či sa jedná o bežný, alebo výlovový rok. Budete mať vopred info aká výška hladiny vody by tu mohla byť v čase vášho pobytu, takže neobjednávate mačku vo vreci. 

Tu je odhad na ďalšie obdobie: od cca konca roka 2026 + celý rok 2027 + do výlovu v březnu 2028  by mal byť rybník naplnený  cca tak ako je to nafotené na web stránke a to tento krát bez ohľadu na počasie. Najbližší výlov je plánovaný na březen 2028. 

Komáre 

Občas mi píšu ľudia otázku, či sú tu komáre? Určite sú! Tak ako sú aj v Prahe na Václavskom námestí, alebo kdekoľvek inde. Paradoxne je ich tu menej než inde. 

Je to preto, že rybník je chovný a ryby požierajú larvy vo vode. K tomu nie sú v blízkosti  bažiny, trvale mokré bahná a iné obdobné miesta, kde by sa komárom lepšie darilo. Avšak vždy tu sú a nejaké budú.

Pred letnou sezónou vešám automaticky každému nad posteľ siete proti hmyzu, lebo aj tí čo ich nechcú nakoniec zistia, že ich chcú. Stačí jediná mucha po rannom úsvite a spánok nie je ten, čo by mohol byť keby tu nebola.  

So sieťami máte zaručene spokojnú, bez-hmyzovú noc. 

Žaby - hady - vážky a iní spolubývajúci 

Niektorí ľudia náhle až tu zistia, že majú fóbiu zo žiab, jašteriek, salamandrov, hadov... V tomto momente chytám fóbiu aj ja z celého ich pobytu. Lebo ma veľmi mrzí, ak sa  dozviem, že tu hostia nenájdu kľud, aký hľadali. V tomto prípade mi zarobené peniaze za to nestoja. 

Prosím vás ak vám spomenutí druh zvierat nepasuje vyhnite sa Kačárni hlavne na jar a začiatkom leta. Nezažijete tu jediný deň bez žabacích a iných koncertov.  Týchto živočíchov je tu na moje šťastie dosť - užívam si toho, ako málokto. Počas sezóny tu žaby hulákajú hlboko do noci a ropuchám sa musím v noci vyhýbať na terase, aby som im nešľapol na hlavu. Moje ropuchy majú dokonca svoje vlastné ľudské mená. 

Klimatizácia a vetráky

V lete sú tu niektoré dni naozaj horúce... lebo je leto! A to tak vonku, ako aj vo vnútri. Ináč ak ste boli niekde v teplejších krajinách, tak je tam definitívne väčší hic, než tu. 

Poznám to veľmi dobre. Veľa rokov som striedavo žil, pracoval, cestoval od Ázie, cez blízky východ, Afriku až po Karibik a horúčav som si užil až nad hlavu. 

Nemám tu nijakú klimatizáciu, ani vetráky. A kvôli nie moc výhodným skúsenostiam z minulosti, to tu v blízkom čase zatiaľ nebude. Neprinášajte si prosím so sebou prenostné klimatizácie, ani ventilátory. Nebude možné ich tu použiť. 

Ak ste citlivejší hlavne na vnútornú teplotu miestností,  zvážte vzhľadom na predpoveď počasia, alebo danú sezónu, či sa vám sem oplatí ísť a riskovať menej príjemné dovolenkové chvíle. 

Hluk

V naprostej väčšine času je tu ticho jak v hrobe a v noci aj skutočne tma, aká sa dnes zažije už len zriedkakde. Žiadne umelé osvetlenie, žiadne objekty, pouličné lampy. Občas sa v diaľke na krátko objavia ľudia, čo je vítané spestrenie dňa - atrakcia.  Počujete len zvuky zvierat, vtákov, vetra, stromov, hmyzu. 

Ak sem však prídete just v čase, keď je žatva, kosenie, trávy, či v jeseni orba, tak sa môže stať, že tu bude bzúkať traktor od rána do večera. A keď JZĎ-áci nestíhajú, tak valia čiastočne aj v noci. Je to síce v diaľke, ale môže to byť počuť. 

Ak hľadáte 100% kľud, (ktorý si myslím neexistuje... ale OK pokojne hľadajme ďalej)... tak zvážte, kedy sem chcete prísť, alebo mi napíšte. Robím na družstve, dokážem odhadnúť, kedy sa tu bude v tomto smere niečo diať.  

Bezpečnosť - oheň 

Kvôli riziku požiaru sa v dome ani nikde vonku pred ním nesmie používať oheň. Výnimku tvorí ohnisko, gril a pec v saune a drevenici. Neberte si prosím so sebou vonne ani iné sviečky, nebude možné ich tu použiť. 

Počas Vianoc a Silvestra je tu v celom okolí zákaz používania rakiet, ohňostrojov a iného ohňového, kvôli riziku požiaru. Fajčiari majú okolo celej chaty miesta na sedenie, kde nefúka vietor, neprší a je odtiaľ dobrý výhľad do prírody. 

Deti + bežná disciplína a poriadok 

Ak sem prídete hlavne so živšími deťmi, dohodnite sa s nimi vopred už v aute na tom, že ak budú potrebovať nejaké palice, bambusy, paličky, kamene, kôru zo stromov, mach zo skál a iný prírodný materiál na ich kreatívne hry a zábavu, tak im Jozef veľmi - veľmi rád pomôže nájsť a zadovážiť si všetko, čo potrebujú. 

Nájdem si na nich čas vždy, mám rád deti a tie vaše tiež! Hypnotizuje ma počúvať od nich, čo im práve behá v hlave, hlavne ak sa smiem s nimi rozprávať mimo dospelých - predovšetkým mimo ich rodičov. Vtedy vedia povyťahovať na svetlo skutočne zaujímavú pravdu.  

No tento rôzny - prírodný hrací materiál nemôžme trhať, rezať, lámať, dolovať len tak hocikde tu na pozemku! Lebo by tu po 2-3 partiách ostala spúšť. 

Tiež prosím kvôli bezpečnosti a riziku rozbitia skiel nehrajte loptové, ani iné obdobné hry priamo na drevenej terase a nepoužívajte vonkajšie sprchy, ani hadice napojené na vodu -  na hru s vodou... ako striekanie a pod.  Sprchy slúžia len na hygienu a osvieženie.  Ďakujem! 

...

O mne

Celý život som v zmysle bežného zamestnania buď vôbec nepracoval, alebo ak už, tak len na skrátený úväzok. Je to moja forma rebélie proti normalite. 

Od malička bol môj najväčší sen - mať veľa času... nie peňazí, ale času! Chcel som nerobiť veci z nutnosti a tlaku, ale žiť podľa seba. Sám si určovať čas príjazdu, odjazdu, počet voľných dní a dovoleniek v roku, riadiť sa podľa počasia a nálady a nie cvikačiek systému a nevstávať na budík. Bolo mi vždy jasné, že život je veľmi krátky a plynie extrémne rýchlo. Odmietal som ho vypĺňať príliš veľkou dávkou bežnosti. 

Na takýto spôsob pretĺkania sa celými rokmi...  treba priestor pre slobodnú hlavu a nie pre nejaký politický, dogmatický, cirkevný, školský, úradnícky, spoločenský či iný systém, korporát, alebo bežiaci pás, ktorý by som si sám nikdy dobrovoľne nikdy nevybral. Tak ja, ani ty sme nemali možnosť prostestovať, alebo odsúhlasiť, kde, kedy, komu a na aké miesto sa na-v-rodíme.  

Ak človek nemá ihneď na štarte stabilné - solídne materiálne a sociálne zázemie, tak je takýto druh životného postoja a štýlu niečo ako tanec blázna na okraji priepasti. Sladká, omamná ilúzia v blázninci.  

Vedel som to na samom začiatku. Napriek tomu som odštartoval s vedomým rizikom straty všetkého...  ako naivný šašo v cirkuse z totálnej diery - z ničoho. Bol som ochotný sa upísať čertovi vlastnou krvou za cenu síce kratšej... ale predsa len vysnívanej slobody a bez problémov aj kratšieho života. 

A tak som mu tú zmluvu jedného dňa aj podpísal. A začal splietať z hovna bič. Veľmi často som mal a stále mám aj teraz dojem, ako by som chytal ryby na prázdny háčik. Ak si však raz človek na tento šialený druh fatamorgány - utópie zvykne... tak to berie ako bežný setting každého svojho dňa. Nepríde mu to nijak podivuhodné - naopak, je to jeho najúčinnejšia, tajná zbraň. 

Ráno, alebo niekedy... jednoducho vstaneš... spomenieš si na to, čo chceš - to čo ti je najdôležitejšie... vezmeš udicu a práskneš ju ideálne celú aj s navijákom a prázdnym háčikom do rybníka. A čakáš - formou NEČAKANIA. Prílišné otáľanie, vyčkávanie je príliš drahé, môže ti ujsť príliš veľa času/života. 

Výhodnejšia verzia je niečo podniknúť a to aj keď vieš, že je háčik prázdny, udica v bahne dva metre pod vodou a tvoje šance sú takmer nulové. Tvoj šialený setting ti však dáva voľnú ruku... sa takto podivuhodne správať. A tak sa pustíš do toho prvého a najbližšieho, čo je k dispozícii a na rade. A ideš si natrhnúť aj prdel, len aby si nejakú tú rybku ulovil. 

Viac krát som pri tomto spôsobe napredovania totálne skrachoval. Finančne aj psychologicky spadol na dno a stratil takmer všetko. A potom znova začal stavať ... moju utópiu na novo. Nejakým zázrakom to fungovalo a stále funguje. Dnes mi je jasné, že to bolo a je z naprostej väčšiny len vďaka obrovskému šťastiu a náhodám, ktoré mi hrali do karát a nie vďaka tomu prázdnemu háčiku.   

Momentálne som zamestnaný tiež len na pár hodín v týždni na JZD - družstve. Naháňam kravy a robím všetky ručné, slabo platené práce. Dojím, kŕmim, kydám hnoj a k tomu celý maštaľný program. Nesťažujem si - je to moja vedomá voľba, nikto ma do toho nenúti. 

Pre mňa je podstatné, že to v súčte - pod čiarou... spĺňa opäť moje hlavné celoživotné kritérium: nejakým štýlom sa prešmyknúť cez diery a škáry v systéme, mať čas a priestor na seba a skutočný živý život. Prežiť a vstúpiť do ďalšieho slobodného kola a aspoň z času na čas vytiahnuť nejakú tú rybu, ktorá omylom, alebo zo súcitu ku mne zahryzla do prázdneho háčika.   

Keď som doma dorábam sám už 12-ty rok drevenicu a privyrábam si jej prenájmom.

Posledných 35 rokov žijem na miestach obdobných Kačárni. Tu pri rybníku som 12 rokov. Odchádzam odtiaľto len na nákup a kvôli technickým veciam. Ináč pre mňa nemá absolútne žiadny zmysel ísť niekde, kde je to menej výhodné a príjemné. Čo je pre mňa prakticky všade inde. 

Som viac ako 35 rokov vegán - nejem ani ryby... s tým háčikom je to len taký blaf. Nefajčím, nepijem alkohol ani pivo, každý deň cvičím, každý deň štúdium aspoň pár stránok z vedeckých kníh, alebo nejaké psychologické prednášky v nemčine a angličtine. 

Nechodím dlhé roky nikde do spoločnosti, žiadne stretávky ani akcie. Vylúčil som aj svadby a pohreby... a jasné ani žiadne sociálne siete a iné oblbováky dnešnej doby. 

V tomto smere som negramotný, nekompatibilný, neochvejný.  Viem že to občas nepôsobí príliš spoločensky. No stále držím nekomromisne seba samého na uzde ako bláznivého psa, alebo koňa. Nie pre to, že by veci, ktoré odmietam boli pre mňa, alebo iných nejak mimoriadne špatné. Naopak... veď to sociálne je tým základným pojivom ľudskosti, lepidlo na vzťahy a spolužitie. 

Ja však do tejto časti divadla nie som ochotný investovať môj čas - a tým premarhať môj smiešne krátky život. Lebo by som tým automaticky prichádzal o niečo čo sa mi javí byť cennejšie. 

Oplatí sa... si pripomínať, že život nie je nič iné, len na seba naskladané minúty, hodiny, dni ... roky.  A každá jediná akcia akú podniknem prináša následky. Tie tvoria  podhubie pre ďalšie následky, alebo budúcnosť. 

Otázka je: aké následky chceš produkovať ? Aké by sa ti páčili? A akým sa chceš vyhnúť? Aké sú tvoje možnosti na to čo by sa ti páčilo? Čo si ochotný/á obetovať - odmietnuť - odstrániť ... áno stratiť - zaplatiť takmer vlastnou  krvou? Akú budúcnosť chceš v rámci tvojich reálnych možností zažívať o 5-10-15  rokov? A hlavne aj ... koľko času ti štatisticky, alebo odhadom ešte ostáva?   

Snažím sa nedogmaticky a prakticky myslieť a správať.  Údaje najbližšie k momentálnej pravde, fakty, výsledky za posledné roky, čísla ukazujúce to čo sa skutočne dosiahlo, postupy, ktoré fungujú a sa osvedčili... toto uprednostňujem pred množstvom teoretických blábol, ktoré sú dnes až otravne natláčané z takmer každého reklamného plagátu, influencera, motivačného guru, politika...  

Ak niečo nefunguje, ihneď veci mením, bez ohľadu na straty a bolesť... a to tak dlho, kým sa situácia nevylepší. A potom kto chce a má chuť, nech o tom aj kecá. Ale až potom, keď to tu už reálne leží na stole.

Avšak keď položíš na stôl zaujímavý výsledok na ktorom si pracoval 5-10 a viac rokov... tak ten hovorí sám za seba. Nie je viac potrebné o ňom príliš dlho diskutovať. To isté platí, ak kladieš na stôl mizerné karty, ktoré si vyprodukoval za posledných 5-10-15 rokov... aj tie hovoria samé za seba. 

Neustále pochybujem o sebe samom a dianí naokolo. Istý druh až podivne zvrátenej, ale aj príjemnej, napínavej neistoty ma sprevádza celý život a to aj pri písaní tohoto textu. 

Aj teraz ako ťukám do klávesnice si jasne uvedomujem, že to čo tu píšem sú aj trápne hovadiny, ktoré musia liezť mnohým ľudom nutne na nervy a ich aj búriť. A niektorých z nich dúfam aj trochu odradia. 

Veď to je jeden z dôvodov, prečo to tu píšem a prečo je aj celá web stránka koncipovaná tak trochu ironickým podtónom.  Nemá zmysel aby sem prichádzali ľudia, ktorí sa v atmosfére aká tu panuje nebudú dobre cítiť. 

A naopak, bláznivejšie, kreatívnejšie, uvoľnenejšie, otvorené, tolerantné, zvedavé povahy si tu prídu na svoje. 

Ak by som sa mohol mojej tendencie pochybovať takmer o všetkom zbaviť, napríklad tým, že stlačím knoflík v mojej hlave a všetko sa resetne a je preč ... tak to v žiadnom prípade neurobím. 

S  módusom pochybovateľa sa žije vzrušujúcejšie, tak trochu ako v divočine. Kráčaš nenápadne, tajne, potichu, aby ťa nikto neviedel a nepočul. Hlava je v neustálej, jemnej vibrácii, ako v tranze. Kontroluješ svoj dych, pozoruješ myšlienky, pohyby tela a súčasne celé okolie. 

Musíš dávať nutne väčší pozor, lebo vieš, že sa kedykoľvek môžeš stať korisťou nečakaných udalostí. A súčasne sa ale aj tvoja jedinečná šanca môže kedykoľvek objaviť na obzore. Potom ti ostane len pár minút na to, aby si sa jej chytil, ináč je na veky preč. 

Tento psycho-mix a rokmi  nacvičovaný, trénovaný návyk má jednu veľkú výhodu:  zdá sa, že pomáha našľapovať opatrnejšie, šetrnejšie a snáď aj pokornejšie a skromnejšie. 

Možno sa takto človek stáva o niečo viac lepším človekom a o niečo menším ashoolom.  Píšem tu len o jednom z množstva mojich pohľadov na jeden a ten istý aspekt. Je mi jasné, že sú tu vždy aj iné perspektívy a v niektorých z nich sa katastrofálne mýlim.  

Môj život vnímam ako až rozprávkovo, utopisticky dobrý, spokojný, vysnívaný a v porovnaní s naprostou väčšinou... veľmi - veľmi dobrých a milých ľudí okolo mňa... až nespravodlivo - nezaslúžený. Oni tí mnohí by si niečo také zaslúžili viac než ja... takto sa mi to skutočne veľmi často javí.  

A hoci som presvedčený, že za určitých okolností je aj spokojnosť človeka ako psychologický stav trénovateľná, obdobne ako bicepsy na rukách, tak  mi je súčasne  jasné, že môj život bol a zatiaľ stále je takým akým je...   hlavne kvôli okolnostiam a prostrediu, ktoré mi obrovským šťastím a výhodnými príležitosťami spadli doslova na hlavu. 

Môj podiel na celom tom divadle vidím ako smiešne zanedbateľný a z určitého uhlu mi je aj dosť trápne robiť zo seba takého cirkusanta. V zmysle neexistencie slobodnej vôle... mi prakticky všetko takmer samé od seba spadlo priamo na tanier. 

Zváž sám / sama ... stačilo sa narodiť o ulicu ďalej, alebo o jeden barák bližšie, či o pár rokov, alebo dní skôr, alebo neskôr. Stačilo mať iných rodičov, vieru, kultúrne zázemie. Stačilo sa v detstve nedbalo zraniť, dostať osýpky, či si zlomiť nohu. Stačila malá zmena genetiky, vyššia, alebo nižšia postava, iný tvar tela alebo výraz tváre, iná farba, či hustota vlasov. 

Stačilo a aj teraz stačí tak priblblo málo a to tak na strane šťastia a výhodných náhod, ako aj na strane smoly a nevýhodných náhod ... a finálny výsledok by vypadal a stále ešte môže vypadať... celkom ináč. 

Prečo som si vybral zrovna takúto psycho-tému pod nadpis: O MNE ? Veď som tu mohol vložiť desiatky iných normálnych, tiež banálnych omieľačiek, dokonca ich stačilo nakopírovať, sú ich tu všade plné haldy. 

Lebo taký som. A keď sem prídeš, tak ihneď rozpoznáš, že aj celá Kačárna, jej vnútro aj vonkajšia časť vybruje týmto divočiatstvom. A tiež preto, že  by som veľmi rád doprial všetkým ľuďom spokojnosť a šťastie v ich životoch. 

A tým, čo by mali o to záujem by som najradšej ihneď  naklonoval Kačárnu a toto miesto a okamžite im to poslal balíkom, zdarma  na doživotné užívanie. 

Súčasne som chcel poukázať na to,  že sme všetci na jednej a tej istej lodi. Už za pár rokov tu nikto z nás nebude. Niektorí z nás tu nebudú už za pár mesicov, týždňov, ba dokonca dní.  Má teda vôbec nejaký zmysel si niečo príliš veľkolepé o sebe namýšľať? A má z tejto perspektívy brať príliš vážne... veci, udalosti, ktoré nemám nijako nijako pod kontrolou? 

Ďakujem... Jozef